Národný park Poloniny
Národný park Poloniny leží v severovýchodnej časti Slovenska, na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou.
Súčasťou tejto severovýchodnej časti regiónu Snina je Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty. Táto časť chráneného územia bola v roku 1993 svetovou organizáciou UNESCO vyhlásená za Medzinárodnú biosférickú rezerváciu Východné Karpaty. Jej výmera je 164 190 ha. Je to jediná rezervácia na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov. Od 1.10.1997 bola časť biosférickej rezervácie v okrese Snina vyhlásená za Národný park Poloniny.
Lesy, najmä bukové a jedľovobukové, sú dominujúcou prírodnou zložkou Polonín a zaberajú 80% z ich výmery. Práve na území tohoto národného parku je najvyššia koncentrácia prírodných lesov (pralesov) na Slovensku. Na ich ochranu bolo doteraz vyhlásených 6 národných prírodných rezervácií (Stužica, Jarabá skala, Rožok, Pľaša, Havešová a Stinská).
Pre územie národného parku sú tiež charakteristické horské lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch Bukovských vrchov. Najkrajšie z nich sa nachádzajú v okolí Pľaše, Ďurkovca, Riabej skaly a Kamennej lúky.
Príslušnosť územia národného parku k Východným Karpatom sa prejavuje vo výskyte východokarpatských druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev, z ktorých viaceré sú endemity. Z rastlín k najvýznamnejším východokarpatským endemitom patrí napr. iskerník karpatský, hadomor ružový, klinček bradatý, fialka dácka, mliečnik Sojákov.
Vysokou biologickou diverzitou sa vyznačuje aj fauna národného parku. Doteraz tu bolo zistených 3600 druhov bezstavovcov zo skupín dvojkrídlovcov, motýľov, pavúkovcov a chrobákov. Zo stavovcov sa zistilo 294 druhov, z toho 13 druhov obojživelníkov, 8 druhov plazov, 198 druhov vtákov a 55 druhov cicavcov. Výskyt početných druhov fauny, osobitne veľkej lesnej zveri, podmieňujú rozsiahle komplexy pôvodných bukových a jedľovo-bukových ekosystémov. Trvale tu žijú všetky naše mäsožravce a sporadicky, z územia priľahlého Bieszczadského národného parku v Poľsku, sem preniká zubor a los.
Súčasťou chráneného územia sú tiež jedinečné kultúrne pamiatky, akými sú drevené kostolíky (cerkvi) východného obradu v Topoli, Uličskom Krivom, Ruskom Potoku a Jalovej.
Národný park Poloniny:
Vyhlásený:
1. októbra 1997
Výmera vlastného územia:
29 805 ha (ochranné pásmo 10 975 ha)
Počet maloplošných chránených území:
Národné prírodné rezervácie (7) - Stužica, Riaba skala, Rožok, Pľaša, Havešová a Stinska, Pod Ruským
Prírodné rezervácie (12) – Bahno, Borsučiny, Bzaná, Gazdoráň, Hrúnok, Ruské, Slatina pod Stinskou, Stružnická dolina, Šípková, Udava, Uličská ostrá, Hlboké
Prírodná pamiatka (1) – Ulička, vyhlásená v roku 1994, výmera 7,25 ha. Lokalita predstavuje fragment podhorského potoka s typickým riečnym reliéfom flyšového toku.
Výmera maloplošných chránených území: 1 946,10 ha (6,53 % z výmery národného parku)
Výmera maloplošných chránených území:
1 946,10 ha (6,53 % z výmery národného parku)
Poloninské naj...
- najvyšší vrch Kremenec (1221 m n. m.)
- najväčší komplex pralesov na Slovensku
- najmenej navštevovaný národný park
- najviac Národných kultúrnych pamiatok - drevené kostolíky v rámci národných parkov Slovenska
- najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu – Starina (60 miliónov m3 vody)
- najvyšší výskyt veľkých lesných zvierat (vlk, medveď, zubor, mačka divá, los )
- najvyššie položený vojenský cintorín z prvej svetovej vojny na Slovensku na vrchu Predný Hodošík (825 m n.m.)
Turistické značkované chodníky:
Nová Sedlica - Kremenec - Riaba skala - Ruské sedlo - Olšnikov (červená značka)
Runina - Smrekovica - Ruské - Ruské sedlo (modrá značka)
Uličské Krivé - Ruský Potok - Topoľa (modrá značka)
Runina - Komúrny (zelená značka)
Nová Sedlica - Príkry - Čierťaž (zelená značka)
Osadné - Ďakov - Balnica (žltá značka)Turistické chodníky križujúce štátnu hranicu s Poľskom
Stakčín - Cisna cez Ruské sedlo (od 1.6. do 31.9. pre peších turistov a cykloturistov)
Osadné - Balnica (od 1.6. do 31.9., pre peších turistov)Hraničné turistické prechody:
Ruské sedlo - Roztoki Górne otvorený 1.4. - 31.10., 9 -18 h.
Osadné - Balnica otvorený 1.6.- 31.10., 9 -18 h.Táboriská
Nová Sedlica - sedlo pod Čierťažou (miesto na bivakovanie)
Nová Sedlica - Poľana
Stakčín - Ruské sedlo (miesto na bivakovanie)
Stakčín - Starina
Runina - Poloninský Potok
Ulič - ŠvábyNáučné chodníky
Ulič - Náučný chodník Miroslava Poliščuka
Cyklotrasy
Stakčín - Ruské - Topoľa - Príslop - Stakčín (okolo Stariny)
Stakčín - Príslop - Ulič - Ruská Volová - Stakčín (okolo Nastazu)
Ulič - Zboj - Nová Sedlica
Ulič - Ruský Potok - RuninaPrírodné pamiatky
Kremenec
Najvyšší vrch je Kremenec (1221 m n. m.), ktorý je aj najvýchodnejším bodom na Slovensku. Na jeho vrchole sa stretávajú hranice troch štátov Slovenska, Poľska a Ukrajiny.
Nachádza sa v UNESCOM vyhlásenej medzinárodnej rezervácii Východné Karpaty. Je vytvorená ukrajinskými, poľskými a slovenskými oblasťami. Ide o jedinú rezerváciu na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov. Jej súčasťou je aj Národný park Poloniny. Veľkú časť tohto parku tvoria Bukovské vrchy - naše najvýchodnejšie pohorie. Najvyšším bodom pohoria je Kremenec a len 400 metrov južne od neho sa nachádza najvýchodnejší bod Slovenska.
V Poloninách nájdeme:
- najvyšší vrch - Kremenec (1221 metrov nad morom),
- najcennejší minerál - marmarošské diamanty (číry kremeň),
- najväčšiu nádrž pitnej vody na Slovensku - Starina,
- najvyššie položený vojenský cintorín na Slovensku - z 1. svetovej vojny na vrchu Predný Hodošík, najvýchodnejšiu obec na Slovensku - Nová Sedlica.